Hrušovská trasa | Cyklo Dudince

Hrušovská trasa prezentuje krajinu východnej časti Hontianskej župy s jej atraktivitami a hlavnými lákadlami turistu dneška.
Vedie z Dudiniec vinicami nad časťou Dudince - Merovce. Ide lesnou cestou až do obce Rykynčice,
známej aj neskorobarokovým kostolom a zachovalou ľudovou architektúrou. Neďaleko Rykynčíc sa nachádza neveľké zaniknuté arborétum Feľata. Odtiaľto Vás trasa privedie do Plášťoviec, ktoré sú neslávne známe veľkou bitkou s Turkami.
Po ďalších kilometroch sa dostanete na odbočku k hradu Čabraď, ktorý stojí za návštevu aj samostatne.
Cesta pokračuje cez Hrušov s jeho ľudovou architektúrou a Vinicu smerom na juh. Odtiaľto pokračuje západne cez Sečianky, Kleňany a Ipeľské Úľany do Slatiny, kde sa môžete osviežiť známou minerálnou vodou. Trasa končí v Dudinciach, pred ktorými ešte stoja za návštevu dudinské vinice, a potom samotné kúpeľné mestečko.

Z Dudiniec na Čabraď

Od vlakovej stanice v Dudinciach sa smerom na Merovce cez železničnú trať dostanete do centra tejto miestnej časti Dudiniec, na miesto pod drevenú zvonicu. Tu sa držte vpravo mierne do kopca smerom k viniciam (200 m) a potom odbočte doľava a po 700 m sa dostane na koniec tejto vinohradníckej lokality, na poľnú cestu smerom na Rykynčice.
Takto sa prívetivou krajinou polí, medzi skupinkami lesov, dostanete po necelých 8 km do samotných Rykynčíc.
Rozhliadnite sa, toto údolie obklopené lesmi môže pre väčšinu návštevníkov pôsobiť trochu záhadne.
Vedie tu miestami strmá cestička, inak budete prechádzať cez rovinaté odlesnené polohy s poľami, krajinou
ktorá v sebe uchováva ducha minulých dôb. V Rykynčiciach sa držte vpravo až sa dostanete do Plášťoviec.
Na križovatke je možné využiť spojku a trasu si výrazne skrátiť cez Slatinu (7 km) po asfalovej ceste späť do Dudiniec (12 km), alebo pokračovať v naplánovanej túre vpravo 4 km po asfaltke, tu odbočiť vľavo na lesnú asfaltovú cestu dolinou Litavy na najbližšie rázcestie pred hradom Čabraď (11km). Od rázcestia je možnosť pokračovať na hrad Čabraď 2,7 km po žltej cykloturistickej značke - trasa EXPERT.

Z Čabraďa do Dudiniec

Ak v cyklotúre budete pokračovať bez medzizastávky, držte sa vpravo 2,2 km na hlavnú cestu, z ktorej zídete po 200 m
vpravo na cestu do obce Hrušov (6 km). Cez Hrušov pokračujte priamo 6,5 km do obce Vinica. Pokračujte asi 1,2 km a na križovatke v obci odbočte vpravo na Veľkú Ves nad Ipľom (4,6 km). Tu odbočte vpravo do Sečianok (1,2 km) a Klenian (3 km). V Kleňanoch pokračujte po ceste 3,2 km do Ipeľských Úlian. Tu odbočte vpravo na poľnú cestu a smerom na severozápad prejdete po kombinovanej ceste s asfaltkou 8 km až k Plášťovciam. Odtiaľto sa dostanete po asfaltovej ceste do Slatiny (6,1 km), kde môžete na križovatke odbočiť vľavo k prameňu minerálnej vody (700m), alebo pokračujte po cykloturistickej značke vpravo na Hokovce (2,2 km) popod vinice na okraji dudinského katastra (400 m) s možnosťou občerstvenia sa. Odtiaľto je to už len 1 km do kúpeľov Dudince.

Atraktivity trasy

Vinice Merovce

Nad Dudincami sa nachádza komplex menších súkromných viníc, ktoré pokračujú lesom na sever. Ide o lokalitu v časti Dudiniec - Merovce.
Je tu niekoľko príťažlivých zákutí s možnosťou osvieženia sa a „koštovky“ domáceho vína.

Rykynčice

Obec leží v doline potoka Krupinica. Bohatá tradícia pestovania ovocných drevín v sadoch je dodnes čitateľná v starých jabloniach.
Obec vznikla r. 1964 zlúčením Dolných a Horných Rykynčíc, ktoré sa prvýkrát spomínajú v roku 1279 pod názvom Rakucha.
Žije tu veľa dobrosrdečných a pohostinných ľudí, ktorí Vám radi ukážu aj skryté zákutia obce a pýchu dediny – vínne pivničky vytesané do skál vo viacerých zárezoch lesných a poľných ciest.

Arborétum Feľata

Arborétum leží na náhornej rovine južných výbežkov Krupinskej vrchoviny na rozvodí Krupinice a Litavy v nadmorskej výške 357 m. Kedysi to boli kráľovské lesy. Projektantom a realizátorom arboréta bol v r. 1958-1959 lesník Ernest Koháry.
25.11.1958 vysadil vo väčšom množstve prvé cudzokrajné dreviny dovezené z arboréta Kysihýbeľ pri Banskej Štiavnici.
V r. 1985 bolo v arboréte vysadených 170 taxónov drevín. Najkrajším miestom je Koháryho alej alebo platanová lúka.

Prírodná rezervácia Šípka

Ide o lokalitu s výskytom vzácnych druhov flóry a fauny, najmä treťohorného hmyzu, na stepiach a lesostepiach strednej Európy.
Vzácnosť jej dodáva aj fakt, že stepných ekosystémov a lesostepí je u nás relatívne málo.

Kostol a kaštieľ v Plášťovciach

Na východ od kostola, z konca 19. storočia so 42 m vysokou vežou, je kaštieľ Palásthyovcov zo začiatku 18. storočia,
pôvodne postavený v barokovom štýle. Dal ho postaviť cisársky generál Ferenc Palásthy, dokončený bol v r. 1730.
Na začiatku 19. stor. ho prestavali v klasicistickom štýle. Oproti nemu je klasicistická sýpka pravdepodobne z 19. storočia,
na mieste pôvodného dvora Álmosovcov z 13. storočia. Odtiaľto východne je Kalvária, kde je reprezentatívny a príťažlivý výhľad na celú obec.

Bitka pri Plášťovciach

Odohrala sa 10.-11. augusta 1552 medzi uhorskými (4500 talianskych žoldnierov, 3000 nemeckých pešiakov, 800 českých a moravských pešiakov a 800 uhorských hajdúchov) a tureckými vojskami (12000 mužov), ktoré z bitky vyšli víťazne.
Padlo tisíce mužov uhorskej strany a 4000 odvliekli do zajatia. Počet padlých Turkov je neznámy. V boji padol aj Augustín Sbardelatti, Vacovský biskup. Bitka pri Plášťovciach bola prvou skutočne veľkou bitkou s Turkami na území dnešného Slovenska. Upevnila územné výdobytky Turkov na dolnom Ipli, ktorí si tu v nasledujúcich rokoch zriadili sečiansky sandžak – turecký správny okres, organizačne podliehajúci Osmanskej ríši.

Hrad Čabraď

Čabraď je zrúcanina hradu pri obci Čabradský Vrbovok na kopci nad údolím Litavy. Pôvodne sa tento hrad nazýval Litava.
Postavený bol v 13. storočí. Hrad patrí do skupiny stredoslovenských hradov, ktorých účelom bola ochrana ciest vedúcich k banským mestám.
V druhej polovici 16. storočia bol dôležitou protitureckou pevnosťou a Turci sa ho niekoľkokrát márne snažili dobyť.
V polovici 15. storočia bol hrad na krátku dobu aj sídlom Jiskrových vojsk. Keď sa v 18. storočí jeho majitelia Koháriovci presťahovali do novopostaveného honosného domu vo Svätom Antone, sami ho v r. 1812 nechali podpáliť, aby tým zabránili obsadeniu hradu lúpežnými rytiermi.

Hrušov – ľudová architektúra

Malebná hontianska dedinka každoročne usporadúva veľký festival ľudovej kultúry a tradícií pod názvom Hrušovská paráda.
Návšteva tejto obce aj v bežný deň je však zaujímavá množstvom zachovalých ľudových domov, rozsiahlym lazníckym (roztrateným) osídlením a tradičným obhospodarovaním veľkej časti chotára.

Hrušov – vínne pivnice

V obci Hrušov sa pivnice vytesávali do pieskového tufu (usadená hornina vulkanického pôvodu). Uskladňujú sa v nich zemiaky, zelenina a víno.
Pivnice sú súčasťou náučného turistického chodníka ľudovej architektúry a starých hospodárskych prác v obci Hrušov.

Ipeľské Úľany

Približne dva kilometre severozápadne od obce Ipeľské Úľany na ľavej strane cesty do Iskorne a Plášťoviec stojí východná stena svätyne ako posledný zvyšok románskeho kostolíka z 13. storočia. Stavba bola zničená okolo roku 1552 počas jedného z tureckých vpádov.
Zachovalo sa iba východné štrbinové okno. Pri ruine kostolíka stojí neveľká novoveká kaplnka, sčasti zasahujúca aj do jeho pôdorysu.

Slatina - prameň

Nachádza sa 500 metrov južne od obce Slatina. Minerálna voda tu bola po prvýkrát zachytená v roku 1957. Vrt minerálnej vody siaha do hĺbky viac ako 15 metrov. Teplota vody je približne 12 stupňov. Prameň je pred znečistením chránený jednoduchou murovanou stavbou.
Minerálna voda Slatina je stolová minerálna voda, čistá, bez zápachu, obľúbená a známa na Slovensku.
Má liečivé účinky na dýchacie cesty, ako aj tráviaci trakt.

Hrušovská trasa - 73 km

vlaková stanica Dudince » Merovce » vinice nad Merovcami » Rykynčice » arborétum Feľata » Plášťovce » Čabraď » Hrušov » Vinica » Sečianky » Kleňany » Ipeľské Úľany » Slatina » dudinské vinice s kaplnkou sv. Urbana » kúpele Dudince